[m_f_i_#] | Peter Hudač

Peter Hudač | [m_f_i_#]

Čo je architektúra a ako je schopná reagovať na emócie? Aké duševné stavy vyvoláva pobyt a pohyb v architektonickom priestore?

Projekt produkuje scenár možných odpovedí na otázku, ako je vnímaný priestor. Snaží sa vyplniť medzeru medzi ideálnym priestorom mentálnych procesov a reálnym priestorom sociálnej praxe. Je odpoveďou na zložitosť existujúcich dát v okolí a ich prieniku do architektúry.

[m_f_i_#] je integrálny interdisciplinárny výskum, ako sa môže konvenčná architektúra učiť od interaktívnej, ktorá predkladá hlbšie porozumenie zmyslovej skúsenosti určitého priestoru.

Štruktúra výskumu je založená na trojstupňovej schéme prijímania, spracovania a výstupu dát.

[vstup]

V teoretickej rovine je vstupom rešerš referencií príbuzných prístupov a inšpiračných zdrojov.

Primárnym spúšťacím motívom je nadčasový film Andreja Tarkovského – Stalker. V ňom hlavní hrdinovia vstupujú do „zóny“, ktorá im má splniť najtajnejšie túžby. Zóna, ako inteligentná entita, reaguje a javí sa každému inak. Každý si vytvára vlastnú krajinu možností.

[proces]

Na to, aby priestor komunikoval s človekom, je potrebné prepísanie fyzických parametrov priestoru pomocou skeneru do digitálnych dát. Takto vznikne virtuálna autentická kópia – základ, ktorý je možno ľubovoľne transformovať v reálnom čase. Iniciátorom a nástrojom zmeny vo virtuálnom modeli sú ľudské emócie, ktoré sníma zariadenie (headset) so senzormi na príjem mozgových vĺn. Dáta zo senzorov sú vyhodnocované a prekódované do povelov, ktoré určujú, ako sa má správať prostredie pri špecifickej emócii. Vzniká tak interaktívne prostredie s kognitívnym slučkovým efektom, kedy zmena vyvoláva nové emócie a vice versa.

[výstup]

Interaktívna umelecká inštalácia v architektonickom priestore, ktorá čerpá informácie z konkrétneho okolia a premieta mentálne procesy do fyzického priestoru. Konkrétny priestor predstavuje interiér novej budovy Fakulty architektúry a jeho zrkadlom je virtuálny priestor, ktorý zdanlivo odráža realitu, ale zároveň mení svoje kvality vzhľadom na užívateľa. Výsledkom je rozšírená realita sprístupnená cez médium displeja, alebo helmy.